KAŠTIEĽ

A JEHO HISTÓRIA

Kaštieľ v Lučivnej si vo svojej histórii, od položenia prvého stavebného kameňa okolo roku 1450, pamätá niekoľko panovníkov na tróne, viacero zmien v územnom usporiadaní, ako aj vlastníkov samotného kaštieľa, ktorí viac alebo menej prispeli k jeho dnešnej podobe.

HISTÓRIA

PRED VÁRADI-SZAKMARIOVCAMI

Na začiatku novoveku patrila pôda v oblasti dnešnej Lučivnej štiavnickému panstvu. V roku 1539 prešlo opátstvo s kráľovským súhlasom do rúk šľachtica Hieronýma Laského, ktorý bol aj majiteľom Kežmarského hradu. Rod Laskyovcov sa angažoval v politicko-vojenských akciách, preto pre finančné ťažkosti založil majetok Antonovi Sekelovi, ktorý bol oficiál Laskyovcov. V roku 1571 táto rodina založila opäť celý kežmarský hrad s príslušnými podtatranskými obcami (vrátane Lučivnej) do rúk Jánovi Rueberovi. Ten z podobných dôvodov predal svoje záložné právo v roku 1579 obchodníkovi z Trnavy Sebastiánovi Tököli na tri roky za 42 000 zlatých. V roku 1584 sa definitívne zemepánom Lučivnej stal rod Tököliovcov, ktorý dal budovu kaštieľa prestavať v renesančnom slohu.

Výpravná povaha člena rodu Tököliovcov Imricha Tököliho mala za následok, že sa územie, ktoré spravoval, stalo právne aj vazalským štátom Osmanskej ríše, po tom, čo ho v roku 1682 turecký miestodržiteľ Ibrahim korunoval za kráľa stredného Uhorska ako tureckého vazala.

Imrichove úspechy však boli podmienené úspechmi tureckých vojakov. V roku 1683 Osmanská ríša začala veľkú ofenzívu proti Viedni, ktorá znamenala začiatok oslobodenia slovenského a  maďarského územia od tureckej nadvlády. Roku 1684 boli majetky skonfiškované Leopoldom Habsburským, ktorý bol rakúsky arcivojvoda, uhorský a český kráľ a rímskonemecký cisár z dynastie Habsburgovcov. O tri roky neskôr predal tieto majetky grófovi Ferdinandovi Rueberovi, ktorý zomrel bez mužského potomka. Po dohode s cisárom a dedičmi Reubera Kežmarský hrad s príslušnými obcami kúpilo samostatné mesto Kežmarok za 80 000 zlatých.

Tesne po povstaní Františka II. Rákociho mesto Kežmarok predalo Lučivnú Jánovi Noltenovi, ktorý ju v roku 1753 predal ďalej za 28 000 zlatých svojmu mešťanovi, držiteľovi šľachtického titulu, Donáthovi Váradi-Szakmari. Obyvatelia Lučivnej slúžili novému zemepánovi až do zrušenia poddanstva v roku 1848.

ROD

VÁRADI-SZAKMARI

Poslednými vlastníkmi kaštieľa boli až do roku 1945 potomkovia starého rodu Váradi-Szakmari. Rodina ho kúpila od mesta Kežmarok. Z pamätí žijúceho potomka rodu, Adorjana Várady-Szakmáryho, sa dozvedáme, že Kaštieľ bol postavený ako poľovnícke sídlo kráľa Matiáša (Matej Korvín) v polovici 15. storočia, no nie v terajšej rozlohe. Postupne dostavali izby vo východnej časti a neskôr v roku 1873 bola dostavaná 19 metrová prízemná chodba na južnej strane práve Adorjanovým otcom Dónatom IV. Várady-Szakmárym. Rodine bol majetok po 2. svetovej vojne skonfiškovaný novým vedením Národného výboru. Niektoré časti pôvodného nábytku a zariadenia sa dnes nachádzajú v Múzeu v Košiciach. Spoznať ich možno podľa symbolu vrany.

Posledný člen rodiny zomrel v roku 1960. Je pochovaný na rodinnom cintoríne v Lučivnej.

• Kaštieľ a okolie
• História
• Kniha hostí

KONTAKT

KAŠTIEĽ LUČIVNÁ

Lučivná 269
059 31 Lučivná

Recepcia 13:00-17:00:
mob.: +421 918 323 333
tel./fax: +421 52 7884311

Spoločenské podujatia
a iné rezervácie:
mob.: +421 918 323 333

recepcia@kastiellucivna.sk
www.kastiellucivna.sk

GPS:
N49° 03' 06"
E20° 08' 30"